Ak by ste vymenili názvy štátov za južansky znejúce mená, súčasný vývoj v eurozóne by pripomínal kvalitnú telenovelu, plnú lží, lásky, podvádzania a dejových zvratov. A ako pri správnej telenovele aj tu sa píše scenár na kolene.

V Španielsku je toľko prázdnych domov ako v šesťkrát väčších USA. Ich ceny pomaly klesajú a ešte nejaký čas klesať budú. Španielske banky, ktoré výstavbu miest duchov financovali lacnými eurami, sa najskôr tvárili, že nič. Rovnako sa tvárili aj španielski a európski politici.

Ešte v sobotu, pár hodín pred telekonferenciou lídrov eurozóny, hovorkyňa španielskej vlády médiám oznámila, že o žiadnu pomoc sa žiadať nebude, zatiaľ čo sa za zavretými dverami upiekol pôžičkodar sto miliárd eur. Tento má ísť na rekapitalizáciu finančného systému, preto Španieli nemuseli podpísať žiadne tvrdé memorandum ako napríklad Gréci. A tu sa zápletka zauzlila.

Grécka Syriza, ktorá má našliapnuté na víťazstvo v nedeľných voľbách, začala ešte hlasnejšie kričať, prečo by Gréci mali plniť nejaké podmienky, keď Španieli nemusia? Pridali sa aj doteraz tichí a poslušní Íri. Prečo oni museli za realitnú bublinu platiť tvrdými úsporami? V eurohaciende nesmelo dvíha ruku aj malinký Cyprus, ktorý tiež bude potrebovať vreckové.

Celý článek naleznete na stránkách deníku SME.