Najděte rozdíly mezi Kaddáfím a Assadem

Voľné ruky pre Asada

Byť Evropa zakročila proti násilí libyjského vůdce Muammara Kaddáfího, teroru páchaném syrským diktátorem Bašarem Asadem jen tiše přihlíží. Sankce proti některým představitelům syrského režimu, které oznámila šéfka evropské diplomacie lady Ashtonová 10. května, jsou jen známkou evropské bezmoci.

Zveřejněno dne 12 května 2011 v 15:12
Tom  | Najděte rozdíly mezi Kaddáfím a Assadem

Už len pre chýbajúce kapacity na ďalšiu vojnu je pochopiteľné, že západní spojenci jednoznačne odmietajú v Sýrii zasiahnuť podobne, ako to práve robia v Líbyi. Aj keď postup Asadovho režimu proti demonštrantom v Sýrii nie je omnoho humánnejší a slušnejší, než to, čo robil a robí so svojimi búriacimi sa nevoľníkmi v Líbyi Kaddáfí.

V Sýrii by však bola akákoľvek vojenská intervencia ešte zložitejšia a vzhľadom na strategickú polohu krajiny uprostred blízkovýchodného osieho hniezda by mohla mať nevypočítateľné dôsledky. Nečudo, že sa do takéhoto podniku nikomu nechce. Nehovoriac o tom, že Západ sa aj v Líbyi dostal do patovej situácie. Čo nie je prekvapujúce, je to skôr logický výsledok toho, že si dopredu nevyjasnil, ako vlastne chce a môže dosiahnuť jediný zmysluplný (a pomaly aj priznávaný) cieľ celej akcie, Kaddáfího odchod.

Dobré dôvody na to, aby sa nesnažili vojensky zastaviť tanky masakrujúce sýrskych demonštrantov však nie sú žiadnym ospravedlnením pre Európsku úniu, ktorá počas tejto krízy opäť absolútne zlyhala a nedokázala v slušnom čase urobiť ani to málo, čo vôbec vlastnými silami urobiť mohla. Ako je možné, že jej sankcie proti niektorým z najvyšších predstaviteľov sýrskeho režimu vstúpili do platnosti až včera a že medzi osobami, ktorých sa týkajú, nie je hlava režimu, prezident Bašar Asad? Ako to, že zbrojné embargo proti Sýrii schválila únia až v pondelok, takmer dva mesiace po vypuknutí nepokojov?

Oboje je možno len gesto, prečo však aspoň tieto gestá nemohli prísť skôr, aby mohli naozaj byť tým „jasným a pevným signálom“, o ktorom európski politici stále rečnia. A nielen, ako väčšinou, len dôkazom nemohúcnosti. Jedným z vysvetlení môže byť paradoxne urputné budovanie takzvanej spoločnej európskej diplomacie. Ak jej doterajšia existencia nejako ovplyvnila vysnívanú akcieschopnosť únie na medzinárodnom poli, tak skôr negatívne. Rozhodovanie prebieha stále rovnako ako pred ňou – veľké štáty sa medzi sebou nejako dohodnú. Len aby to nevyzeralo príliš trápne, treba pridať jedno čisto zdvorilostné kolo navyše smerom k šéfke diplomacie únie lady Ashtonovej a jej skupiny. Nečudo potom, že Brusel nestíha ešte viac než v minulosti.

Newsletter v češtině
Tags

Are you a news organisation, a business, an association or a foundation? Check out our bespoke editorial and translation services.

Podpořte nezávislou evropskou žurnalistiku.

Evropská demokracie potřebuje nezávislá média. Voxeurop potřebuje vás. Přidejte se k naší komunitě!

Na stejné téma