Maďarsko: Orbánovo národné umenie

Svatý Jiří jako zahraniční policista probodávající ženu v bílem symbolizující maďarský národ. Jánois Körényi, 2006.
Svatý Jiří jako zahraniční policista probodávající ženu v bílem symbolizující maďarský národ. Jánois Körényi, 2006.
7 únor 2012 – SME (Bratislava)

Presadzovanie národných hodnôt Maďarska má zásadný význam pre politický projekt premiéra Orbána. Od začiatku roka, pätnásť obrazov, ktoré sú špeciálne objednané na výstavu Budínskeho hradu, zobrazujú tieto ambície.

Maďarská národná galéria v honosnej budove budínskeho hradného paláca ponúka dve veľmi poučné výstavy. Prvá pod názvom Hrdinovia, králi a svätci zozbierala najznámejšie výtvory národne romantického maliarstva 19. storočia. O poschodie nižšie je druhá, ktorá je napriek viac ako storočnému skoku organickým pokračovaním prvej: pätnásť obrazov objednaných osobným premiérovým splnomocnencom ako obrázkový sprievod novej maďarskej ústavy predstavuje národne romantické maliarstvo začiatku 21. storočia.

Spoločné majú obe výstavy ešte niečo – ukazujú, ako si pravé umenie predstavuje vládaViktora Orbána a ako sa tento nový oficiálny umelecký kánon snaží presadiť.

Drak a policajt

Aj keď sú medzi ilustráciami k ústave aj kvalitnejšie diela, je zjavné, že talent pri výbere nerozhodoval. Oveľa dôležitejšie bolo ideové súznenie kultúrneho komisára a službukonajúceho angažovaného autora. Poverenec Imre Kerényi (pred rokom1989 sa vyznamenal režírovaním komunistických mítingov) sa chválil tým, že autorov usmerňoval aj pri procese tvorby a žiadal ich o rôzne zmeny a doplnenia.

Ilustrácie zobrazujú kľúčové body maďarských dejín. Vrcholia kompozíciou so svätým Štefanom, na ktorej zakladateľ uhorského štátu ukazuje na novú ústavu. A to mečom symbolizujúcim odhodlanie, „lebo prijatie novej ústavy nie je nič pre váhavcov a bojkov“, vysvetľuje maliar. Orbána vraj na obraz medzi hrdinov národných dejín neprimaľoval len preto, lebo to nechcela premiérova manželka.

Ako svätec symbolizujúci trpiaci národ stojí uprostred ďalšieho obrazu Albert Apponyi, vedúci maďarskej delegácie na mierových rokovaniach ukončených trianonským mierom. Symbolickými katmi sú cudzí politici rozhodujúci o rozdelení Uhorska. Obraz dopĺňajú slobodomurárske symboly, aby bolo aj najtupším divákom jasné, kto za všetkým stojí.

Regent Horthy ako symbol medzivojnového obdobia sedí na koni, ktorý nemôže ísť vlastnou cestou, lebo mu uzdu zvierajú tajomné ruky vynárajúce sa z príšeria. Je to jasný odkaz na trápenie Orbánovej vlády, ktorej v konaní dobra tiež bránia len temné sily zo zahraničia a domáci zradcovia.

Najväčšie pobúrenie i pobavenie však vyvolalo stvárnenie pouličných nepokojov z roku2006. S využitím motívu svätého Juraja prebodávajúceho draka zobrazil autor čierno oblečeného policajta prepichujúceho zo sedla koňa ležiacu bielu ženskú postavu – podľa umelca princeznú symbolizujúcu maďarský národ pošliapavaný „démonickou“ mocou cudzou národu.

Tento obraz najlepšie ukazuje, že nový povinný umelecký kánon je tiež len nástrojom – na presadenie jediného správneho oficiálneho výkladu histórie i aktuálneho politického diania. Presnejšie povedané nahradenie histórie a reality politicky motivovanou straníckou mytológiou. (...)

Celý článek čtěte na stránkách slovenského deníku SME.

Factual or translation error? Tell us.