Select a language
This text has been auto-translated from English.
Nezávislé ruské exilové noviny Meduza devotes rozsiahly článok (pôvodne uverejnený v Signal, ruskojazyčnom bulletine) "ľudia dosiahli vek a teraz tvoria kohortu mladých dospelých, ktorí zdedia všetko, čo bude nasledovať Vladimíra Putina v Rusku". Túto skupinu tlač nazvala "generáciou Putina", čo je možno nevhodné vzhľadom na to, že ruský líder je pri moci od roku 1999, teda celkovo 26 rokov.
Niekoľko štúdií naznačuje, že táto generácia je čoraz viac apatická a depolitizovaná. "Výskumníci to pripisujú skutočnosti, že táto generácia vyrastala počas všeobecného "čistenia" politického poľa Putinom a jeho spojencami," píše sociológ Iskender Jasavjev. "vedci pristupujú k 'Putinovej generácii' s veľkou opatrnosťou," vysvetľuje, pretože "jednotná mládežnícka politika nevznikla okamžite, keď sa Putin dostal v Rusku k moci. [...] Pojem 'mládež' vrátane jeho právnej definície sa za Putina niekoľkokrát zmenil. Pôvodne sa ním označovali ľudia vo veku 14 až 30 rokov, potom sa rozšíril na 35 rokov a v budúcnosti sa horná hranica "mládeže" môže zvýšiť na 38 rokov."
S protestmi v rokoch 2011-2013 ruské orgány zvýšili svoje "vlastenecké programy" a prítomnosť na internete a potom s anexiou Krymu a vojnou na Ukrajine v roku 2014 tieto programy nadobudli čoraz militaristickejší charakter.
Sociológ z Levada Center, ktorý si želal zostať v anonymite, tvrdí, že prieskumy verejnej mienky neukazujú podporu vlády medzi mladými Rusmi: "od roku 2022 je každému úplne jasné, čo sa môže a čo nemôže hovoriť na verejnosti," najmä vzhľadom na prísne tresty.
Podľa sociológa je "ruská mládež kultúrne najzápadnejšou skupinou v krajine. Je to najmä preto, že väčšina z nich konzumuje zahraničnú popkultúru, a to je trend, ktorý agresívne protizápadná domáca politika a štátna propaganda nedokázali obmedziť." Podľa štúdií mladí Rusi tiež zostávajú najtolerantnejšou demografickou skupinou v krajine, a to napriek zákazom "homosexuálnej propagandy" a kroku ruských úradov označiť všetky LGBTQ+ skupiny za "extrémistické organizácie".
V posledných 40 rokoch boli ruskí občania takmer neustále súčasťou mužov na fronte, od Afganistanu (1979 - 1989) po Čečensko (1994 - 1996 a 1999 - 2009) a od roku 2014 ďalej na Ukrajine.
Mladí Ukrajinci a vojna
"Ukrajina: Obetovaná mládež?" je názov dokumentárneho filmu vojnového reportéra Charlesa Comitiho pre francúzsku televíznu stanicu M6 o živote a dospievaní vo vojne. "Od prvých dní konfliktu som natáčal tieto nové generácie, ktoré snívajú o slobodnej krajine. A zakaždým, keď natáčam, je to ten istý príbeh: nádej, odolnosť, bolesť... a hnev," hovorí novinár rozpráva Le Monde. Niektorí z mladých ľudí, s ktorými Comiti robil rozhovory, narukovali, "aby sa vojna čo najskôr skončila", zatiaľ čo iní sa snažia vyhnúť odvodu: "Chcem byť len mladý," hovoria.
Korespondent Guardian Luke Harding v Kyjeve píše o tých, ktorí toho majú jednoducho dosť. "Presný počet je vojenským tajomstvom," píše o ukrajinských dezertéroch, "ale úradníci priznávajú, že ich počet je veľký. Hovoria, že je to pochopiteľné, keď unavení vojaci slúžia celé mesiace bez poriadnej prestávky."
Pre francúzsko-nemecký televízny kanál Arte Léo Sanmarty informuje o viac ako 15 000 mužoch, ktorí v období od januára do augusta 2024 dezertovali zo svojich pozícií, čo je päťnásobok počtu v roku 2022 a dvojnásobok počtu v roku 2023. Ďalšia správa stanice položila otázku: "Po dvoch rokoch konfliktu stojí ukrajinská spoločnosť pred dilemou: Ako sa môže krajina brániť bez toho, aby obmedzila slobodu svojich občanov?"
Ukrajinský model mobilizácie
"Buďme úprimní. Problém je veľký. Je to prirodzené v situácii, keď máte za sebou tri roky veľkej vojny. Ľudia sú vyčerpaní. Chcú vidieť svoje rodiny. Ich deti vyrastajú bez nich. Vzťahy sú narušené. Manželky a manželia nemôžu čakať večne. Cítia sa osamelí," hovorí ukrajinská vojenská ombudsmanka Olha Reshetylová Lukeovi Hardingovi. Reshetylova je aktivistka za ľudské práva: prezident Volodymyr Zelenskyj ju vybral do tejto funkcie v decembri minulého roka, aby umožnila vojakom informovať o porušovaní ich práv, vysvetľuje Kyjevský nezávislý.
"Máme toto postsovietske dedičstvo, kde je vojak otrokom svojho veliteľa. Ukrajinská armáda sa však transformuje. Snažíme sa ju zmeniť, aby bola modernejšia a viac orientovaná na človeka," vysvetľuje Reshetylova. "Podľa mňa sú to európske armády, ktoré sú neprítomné bez dovolenky. Nechápu - alebo nechcú pochopiť -, že toto je aj ich vojna," uzatvára.
Aby ukrajinský parlament poskytol nárazník pre túto situáciu, odhlasoval zrušenie trestných sankcií pre dezertérov (12 až 15 rokov väzenia) pre tých, ktorí sa vrátia do svojho práporu, s plným obnovením výhod. Bol tiež prijatý zákon, ktorý umožňuje príslušníkom služby prestupovať do rôznych jednotiek, čo im umožní vyhnúť sa konfliktom medzi nižšími a vyššími hodnosťami. Mobilizácia na Ukrajine je teraz povinná pre mužov vo veku od 25 do 60 rokov.
Okolo 370 000 ukrajinských vojakov bolo zranených. Medzi nimi je viac ako 50 000 amputovaných.
Francúzska historička Anna Colin Lebedevová, ktorá sa špecializuje na postsovietsku spoločnosť, ponúka v knihe Le Grand Continent dlhú a zaujímavú analýzu ukrajinského modelu vojenskej mobilizácie ako zrkadla celej spoločnosti: "Len 18 % respondentov v prieskume uskutočnenom v januári 2024 označilo mobilizáciu za zbytočnú alebo nahraditeľnú. Pre 82 percent ju okolie považuje za nevyhnutnú, ale len ak je spravodlivá."
"Spravodlivosť", vysvetľuje Colin Lebedev, znamená mať dátum demobilizácie (v súčasnosti je takmer nemožné si ho predstaviť) a zahŕňa aj sociálnu spravodlivosť, čo znamená začlenenie všetkých sociálnych vrstiev. "Bolo by však chybou interpretovať ťažkosti ukrajinskej armády s náborom vojakov ako znak toho, že spoločnosť je demotivovaná alebo odmieta klásť odpor Rusku. Súhlas s vojnou a súhlas so vzatím do zbrane nie sú rovnocenné: v druhom prípade je ústrednou otázkou spôsob vzatia do zbrane. Ide o hodnoty spoločnosti a o to, aký vzťah majú občania k svojmu štátu a ozbrojeným silám. Mobilizácia na dnešnú vojnu sa nemôže uskutočňovať pomocou včerajších systémov, ktoré sú určené nielen pre iné vojny, ale aj pre spoločnosti, ktoré už neexistujú. Ukrajina nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako by sa naše vlastné spoločnosti vysporiadali s potrebou mobilizácie do vojny."
In partnership with Display Europe, cofunded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the Directorate‑General for Communications Networks, Content and Technology. Neither the European Union nor the granting authority can be held responsible for them.
Join the discussion
Become a member to translate comments and participate