Oplatilo sa euro?

Uplynulé mesiace postavili politikov pred problémy, s akými v predvstupových analýzach nerátali ani najhoršie prognózy. Vláda Ivety Radičovej sa síce odmietla zúčastniť na pôžičke Grécku, ale po tom, čo požiadalo o pomoc Írsko a naposledy Portugalsko, musíme ako členovia eurovalu požičiavať aj my: Írsku pomôžeme dokopy sumou takmer 320 miliónov eur, o našom podiele v prípade Portugalska zatiaľ nevieme. Už však vieme, že do nového eurovalu, ktorý začne platiť od roku 2013, zaplatíme v hotovosti 659 miliónov eur.

Aj ministr financí Ivan Mikloš, slovenský otec eura, nedávno nepriamo pripustil, že s dnešným poznaním by sa do eurozóny neponáhľal, když v jednom rozhovoru povedal, že „úplne chápe stanovisko českej vlády, ktorá oznámila, že v tejto situácii nebude stanovovať termín prijatia eura“.

Slováci však napriek všetkému euru veria ako málokto v Európe. Podľa februárového prieskumu Eurobarometra si takmer 70 % slovenských občanov myslí, že euro zmiernilo dopad ekonomickej krízy na našu krajinu. Pritom v iných štátoch sú pomery opačné: len necelých 40 % občanov EÚ verí, že euro bolo v ťažkých časoch dobrou menou. Naozaj nám teda euro, ktoré sme na Slovensku prijali akurát v období vypuknutia veľkej krízy, dosiaľ skôr pomáhalo?

Euro je darem z nebes

Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Podľa analýzy Národné banky Slovenska ktorá skúmala dosah eura na konkurencieschopnosť našich podnikov, nebude možné zmerať vplyv spoločnej meny ani po uplynutí dlhšieho obdobia, keďže už nikdy nezistíme, ako by sa naša ekonomika vyvíjala, keby sme ostali pri korune. Martin Šuster, šéf odboru výskumu centrálnej banky, hovorí, že vzhľadom na to, že euro používame len dva roky, z takého malého množstva dát je takmer nemožné určiť jeho vplyv. V ekonomickej obci, ktorá stála pred pár rokmi väčšinovo na strane rýchlejšieho prijatia eura, však už prebieha polemika, nakoľko nám euro pomáhalo – a či nám pri pohľade na eurovaly a pomaly bankrotujúce štáty nebude vstup do eurozóny dlhodobo škodiť.

Podle hlavního analytika Volksbank Vladimíra Vaňa „v čase najvážnejšej povojnovej globálnej recesie bolo pre nás euro darom z nebies. Doslova prišlo o päť minút dvanásť. Euro nám schválili len pár týždňov predtým, než sa na svetovom finančnom trhu spustilo peklo v septembri 2008. Slovenský spotrebiteľ na rozdiel od českého ešte na Vianoce 2008 nakúpil viac než na Vianoce 2007. A to aj vďaka tomu, že sme už mali pevne zafixovaný kurz, kým meny okolitých štátov dramaticky oslabili.“ Euro robí zo Slovenska unikátnu kombináciu krajiny, ktorá leží uprostred viac než 90 miliónového trhu východných členov EÚ, no zároveň ponúka stabilitu plnoprávneho člena eurozóny so všetkými výhodami, ktoré s tým súvisia.“ Ekonóm hovorí, že euro bolo len logickým zavŕšením hospodárskej integrácie Slovenska. „Asi 85 percent nášho vývozu smeruje do EÚ a viac ako polovica do krajín eurozóny.“

Nedoplatí Slovensko na euroval? Vaňo si naopak myslí, že dnešná situácia je pre něj výhodná. „Krajina ako Slovensko z eurovalu profituje, pretože za jej záväzky ručia väčší a silnejší členovia eurozóny s najvyšším investičným ratingom.“

Martin Šuster, už vyššie spomínaný ekonóm z NBS, bol takisto prívržencom rýchleho prijatia eura. Z dlhodobého hľadiska v ňom vidí nástroj, ako zvýšiť medzinárodný obchod a hospodársky rast. Avšak zaskočilo jej do akých problémov sa dostali niektoré štáty a najmä, ako sa interpretovala solidarita. „Rezignovalo sa na princíp, že každá krajina je zodpovedná sama za seba. To je celkom proti duchu zmlúv, na ktorých stála EÚ.“ Šuster však dlhodobo euru verí. „Ukazuje sa, že náš hospodársky cyklus je s cyklom eurozóny zladený lepšie, než je to v prípade krajín južnej Európy. Naša obchodná výmena a napojenie na priemyselnú výrobu v Nemecku vzrástli. Navyše, podľa dostupných štúdií by sa mal zahraničný obchod v rámci štátov eurozóny zvýšiť asi o 60 percent, a to do 15 rokov.“

Euro má více nevýhod

Ján Tóth, riaditeľ Inštitútu pre finančnú politiku, ktorý spadá pod ministerstvo financií, si vôbec nemyslí, že euro bolo teraz pre nás darom z nebies. „Načasovanie nášho vstupu bolo skôr zlé. Nikto to však nemohol predvídať, bola to nešťastná náhoda.“ „Ak sa pozrieme na to, aký ekonomický vývoj prognózovala pred rokmi Európska komisia pre jednotlivé krajiny, tak kumulatívny pokles výroby na Slovensku bol väčší ako v prípade Česka, Maďarska či Poľska. Takisto nám najviac vzrástla nezamestnanosť. Tóth si myslí, že zatiaľ prevažujú skôr nevýhody než výhody. „Teraz nás to viac bolelo než muselo, keby sme nemali euro, keďže kríza objektívne zasiahla náš biznismodel – teda exportne orientovanú ekonomiku založenú napríklad na výrobe áut – a kurz na to nemohol reagovať.“

Jána Tótha netrápi ani tak príklad Grécka, ktoré si môže za svoje dnešné problémy vinou nezodpovednej politiky. „Írsko však robilo samé dobré veci, rástlo oveľa rýchlejšie ako Nemecko a Francúzsko, lenže menová politika sa viac riadila potrebami Francúzska a Nemecka. Eurozóna teda naznačuje, že rizikovým modelom správania môže byť aj to, keď robím dobré reformy, čím sa odlišujem od ostatných, no menová politika nie je pre mňa vhodne nastavená.“ Tóthovi sa nepáči myšlienka eurovalu, podľa neho sa nemali zachraňovať štáty ako Grécko, ale radšej sa malo ísť cestou prípadného bankrotu a následného zachraňovania bánk.

Na mieste Čechov by sa teda Tóth vôbec neponáhľal. „Keď sa pýtali guvernéra centrálnej banky vo Veľkej Británii, či by bolo pre Britov dobré prijať euro, odpovedal v zmysle: dajte mi najskôr 200 rokov dát a potom vám odpoviem.“

Analytik INESS Juraj Karpiš patril medzi tých, ktorí varoval pred zavedením eura. Aj preto nás úvodom prekvapí: „Keď vypukla kríza, bol som rád, že máme euro, pretože si naozaj myslím, že počas takýchto turbulencií je dobré mať menu, ktorú používa veľký ekonomický priestor.“ Karpiš zároveň dodáva, že keby sme ostali v kríze mimo eurozóny, nestalo by sa nič zlé: „Stačí sa pozrieť na Česko, ktoré nepocítilo žiadne negatívne dôsledky toho, že ostalo mimo.“ Pre Karpiša teda nie je hodnotenie dosahu eura na našu ekonomiku veľmi vzrušujúca téma. Podstatné je vraj niečo iné: „Po tom, čo v máji 2010 rozhodli lídri štátov eurozóny o zriadení eurovalu, je pre nás euro horšie, než keby sme ostali pri korune. Povaha európskej menovej únie sa totiž zmenila. Ak by sa dodržiavala Lisabonská zmluva a dlhy jednej krajiny by ostali dlhmi jednej krajiny, tak by to bolo v poriadku. Žiaľ, existencia eura sa spojila s fiškálnou centralizáciou, čo je zlé. Týmto krokom sa znížila naša konkurencieschopnosť a schopnosť dobiehať bohatšie ekonomiky. Lebo ak sa budeme skladať na to, aby sa v Grécku vyplácali dôchodky a nemecké banky vyplácali svojich veriteľov, znamená to, že budeme zvyšovať naše dane. Už teraz to prináša reálne náklady. To, či to bude napokon úplná katastrofa, alebo to bude len zlé, závisí od ďalšieho vývoja.“