Grónsko: nie Dánsku, nie USA... a Európe?

This text has been auto-translated from English.

Po tom, čo som sa len nedávno rozlúčil s Greenlandom, som nečakal, že sa tak skoro vrátim. Hoci je Grónsko o niečo väčšie ako kombinácia Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska a Španielska, žije na ňom pomerne málo obyvateľov - približne 60 000. Ostáva jedna otázka: je tento ostrov vôbec súčasťou Európy? Podľa Severskej rady "hoci je ostrov súčasťou severoamerického kontinentu, geopoliticky je súčasťou Európy".

 Viacero faktorov - všetky však súvisia s nedávno osvieženou ponukou Donalda Trumpa na kúpu ostrova, ktorý je zatiaľ polouautonómnou súčasťou Dánska - zrejme opodstatňuje prehľad tlače venovaný Grónsku.   

Po "plamennom" telefonickom rozhovore medzi dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a Trumpom, v ktorom nedávno inaugurovaný americký prezident konfrontoval Frederiksenovú v súvislosti s odmietnutím Dánska predať Grónsko, sa objavili zmiešané správy o správnej európskej reakcii. 

Na jednej strane Frederiksen navštívil Berlín, Paríž a Brusel, aby podporil "jednotu EÚ", a na druhej strane spustil "plán bezpečnosti v Arktíde" v hodnote dvoch miliárd eur. Na druhej strane, ako Financial Times informuje, EÚ a NATO si dávajú "sľub mlčanlivosti v súvislosti s Grónskom po tom, čo Dánsko vyzvalo svojich spojencov, aby nereagovali na hrozby Donalda Trumpa, že sa zmocní arktického ostrova". V dôsledku toho "nedošlo [...] k žiadnemu úsiliu o koordináciu vyhlásení NATO alebo EÚ na obranu Dánska alebo Grónska"

V roku 1982 obyvatelia Grónska hlasovali malou väčšinou (52 % oproti 48 %) za vystúpenie z vtedajšieho Európskeho spoločenstva (ES). Z prieskumu, ktorý v decembri 2024 zverejnilo Centrum pre zahraničnú & bezpečnostnú politiku Nasiffik, však vyplýva, že "60 % grónskych občanov by hlasovalo za opätovný vstup do EÚ, pričom v roku 2021 ich bolo 40 %", ako uvádza New Union Post report. Ako pripomína šéf spoločnosti Nasiffik Rasmus Leander Nielsen, súčasný štatút Grónska ako zaoceánskeho územia "dobre funguje pri získavaní štrukturálnych fondov a fondov na vzdelávanie, ako aj na zelenú energiu a ťažbu". Napriek tomu Nielsen hovorí, že by bol "prekvapený", ak by sa Grónčania rozhodli posunúť vzťahy o krok ďalej a znovu vstúpiť do EÚ. Ako vysvetľuje New Union Post, pokiaľ ide o rozšírenie EÚ, "spoločným 'slonom v miestnosti' pre Island, Grónsko a Nórsko [sú] rybárske kvóty a spoločná rybárska politika EÚ".

Ak ide o to, či si obyvatelia Grónska želajú, aby sa ich ostrov stal súčasťou USA, podľa nového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť Verian pre dánske noviny Berlingske a grónske noviny Sermitsiaq (jedny z grónskych dvoch národných novín), je odpoveď "zdrvujúce a veľmi jednoznačné" nie. Ako uvádzajú Daniel Tideman a Mia Gleerup Fallentin report v Berlingske, "85 percent Grónčanov hovorí nie myšlienke, že chcú, aby Grónsko opustilo Dánske kráľovstvo a stalo sa namiesto toho súčasťou USA. Iba 6 percent Grónčanov chce opustiť Dánske kráľovstvo v prospech USA a 9 percent nie je rozhodnutých". Z prieskumu tiež vyplynulo, že "45 % Grónčanov [...] vníma záujem Donalda Trumpa o Grónsko ako hrozbu a len 8 % by prijalo americký pas, keby sa mali práve teraz rozhodnúť, či chcú dánske alebo americké občianstvo".

Začiatkom januára Julie Schneider, opäť v Berlingske, vyšetrila iný prieskum, ktorý uskutočnila americká agentúra Patriot Polling a podľa ktorého 57 % obyvateľov Grónska bolo v skutočnosti za pripojenie k USA. Schneider zistil, že tento prieskum bol v období od 12. do 15. januára 356-krát citovaný ruskojazyčnými a s ruským štátom spojenými médiami a tlačovými agentúrami ako Sputnik, Ria Novosti a Tass. spolupracovník Európskej rady pre zahraničné vzťahy José Ignacio Torreblanca povedal Schneiderovi, že Rusko sa snaží využiť Grónsko na to, aby vrazila klin medzi Spojené štáty, Európu a transatlantickú alianciu.

Dánsky verejnoprávny vysielateľ DR varuje, že "riziko dezinformácií namierených proti Grónsku sa zvýšilo" od Trumpovho nového prejavu záujmu o ostrov. Falošné články, ktoré sa vydávali za články grónskeho verejnoprávneho vysielateľa; falošný profil grónskej premiérky Múte Bourup Egede na Facebooku; falošný príbeh, v ktorom sa tvrdilo, že dánsky politik zelenej ľavice Karsten Hønge hľadá pomoc v Rusku, aby zabránil odtrhnutiu Grónska: len niekoľko príkladov dezinformácií zameraných na Grónsko v posledných týždňoch. Ako Thomas Prakash,Frederik Gatzwiller a Alexzander Lundquist Thomsen vo svojom článku zdôrazňujú, len pred mesiacom sa v správe konštatovalo, že neexistujú žiadne dôkazy o zahraničných vplyvových kampaniach na ostrove. Nedávny nárast dezinformácií sa tiež zhoduje s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v Grónsku, ktoré sa majú uskutočniť niekedy pred 6. aprílom. "Naposledy v týchto voľbách hlasovalo približne 27 000 voličov, takže na ovplyvnenie výsledku stačí len niekoľko hlasov," píšu novinári.

Signe Ravn-Højgaard, sociologička z Grónskej univerzity, diagnostikuje tento problém: "V Grónsku je problém v tom, že existujú len dva mediálne domy s relatívne malým počtom novinárov, ktorí pokrývajú všetky druhy tém vo všetkých formátoch, takže nie je toľko novinárov, ktorí by overovali fakty a vyšetrovali tvrdenia, čo znamená, že dezinformáciám sa v Grónsku môže dariť."

Podľa dánskeho poslanca Európskeho parlamentu Mortena Løkkegaarda (Renew), ak chcú obyvatelia Grónska skutočne odraziť Trumpove útoky, členstvo v EÚ by im mohlo poskytnúť "ochranu", ktorú potrebujú. V rozhovore so Sebom Starcevicom v Politico Europe Løkkegaard poznamenáva, že nezamýšľaným dôsledkom Trumpovej ponuky je, že Grónsko môže vážnejšie uvažovať o obnovení diskusií o užších vzťahoch s Európou. "Ak chcete politickú zmenu, toto môže byť práve ten potrebný kopanec, aby sa Grónčania nanovo pozreli na to, čo sa deje v Európe." Løkkegaard tiež tvrdí, že Grónsko je "prirodzeným kandidátom na členstvo v EÚ so silnou demokraciou a sociálnym systémom".

Samozrejme existuje aj tretí prieskum verejnej mienky, ktorý má rovnaký význam ako vyššie uvedené: Postoj Grónčanov k úplnej nezávislosti. Ako Mark Leibovich uvádza vo svojom veľmi zábavnom článku pre americký portál The Atlantic, najnovší spoľahlivý prieskum verejnej mienky uskutočnila ešte v roku 2019 Kodanská univerzita. Prieskum odhalil, že 68 percent Grónčanov by si prialo, aby Grónsko bolo niekedy v budúcnosti úplne nezávislé (len 39 percent by hlasovalo za nezávislosť, ak by sa hlasovanie konalo zajtra, Lisa Munck Seidelin vysvetľuje vo svojom článku pre TV 2). Zdá sa, že sa to odráža v politickom zložení krajiny: "parlament", píše Leibovich, "pozostáva z 31 poslancov, ktorí, podľa toho, čo viem, predstavujú 31 nuansovaných príchutí pro-grénskej nezávislosti". Ako zopakovali grónsky poslanec Aaja Chemnitz a predseda vlády Egede: "Nechceme byť Dánmi, nechceme byť Američanmi. Chceme byť Grónčanmi."

In partnership with Display Europe, cofunded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the Directorate‑General for Communications Networks, Content and Technology. Neither the European Union nor the granting authority can be held responsible for them.

Translated by

Co-funded by the European Union