Dokáže Európa čeliť americkej veľkej technologickej presile?

"TikTok tvrdí, že spoločnosť neprijíma žiadnu platenú politickú reklamu. Meta, ktorá v januári oznámila, že upúšťa od overovania faktov na svojich stránkach v USA, tiež tvrdí, že bude naďalej dodržiavať európske zákony. Ale aj pred Zuckerbergovou radikálnou zmenou politiky boli tieto sľuby prázdne. [...] Niekoľko európskych krajín, vrátane Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska, tiež prijalo zákony, ktorých cieľom je zosúladiť platformy s ich vlastnými právnymi systémami, a nariadilo pokuty pre spoločnosti, ktoré porušujú zákony o nenávistných prejavoch alebo hostujú iný nezákonný obsah. Tieto zákony sú však kontroverzné a ťažko sa presadzujú. [...] Len jedna inštitúcia na svete je dostatočne veľká a mocná na to, aby mohla napísať a presadiť zákony, ktoré by mohli prinútiť technologické spoločnosti zmeniť svoju politiku. Čiastočne z tohto dôvodu sa Európska únia môže čoskoro stať jedným z najvýraznejších cieľov Trumpovej administratívy."

Po tom, ako vlani vstúpil do platnosti zákon o digitálnych službách (DSA), "by mal Európanom umožniť bojovať proti nezákonnému obsahu a všetkým formám dezinformácií na internete, zatiaľ čo Digital Markets Act [DMA, nariadenie EÚ o online službách] zameria na zneužívanie dominantného postavenia", ako Virginie Malingre píše v Le Monde. Spravodajca francúzskeho denníka v Bruseli vysvetľuje, že najväčším platformám, ktorých sa tieto zákony týkajú, hrozí pokuta až do výšky 6 % ich celosvetového obratu v prípade DSA a 10 % v prípade DMA. V krajnom prípade môžu byť tiež nútené obmedziť svoju činnosť na európskej pôde. S akými výsledkami?

"[P]rebehlo niekoľko vyšetrovaní: desať v rámci DSA vrátane jedného proti spoločnosti X, dvoch proti Facebooku a dvoch proti Instagramu; šesť v rámci DMA vrátane dvoch proti spoločnosti Alphabet, troch proti spoločnosti Apple a jedného proti spoločnosti Meta. Doteraz bolo uzavreté len jedno z nich, čo viedlo k stiahnutiu [aplikácie] TikTok Lite, ktorá je pre mladých ľudí vysoko návyková, zo starého kontinentu."

Novinár denníka Le Monde tvrdí, že Komisia sa zo všetkých síl snaží, aby boli jej kroky nenapadnuteľné, "aby nebola zneistená pred Súdnym dvorom EÚ". To bude podľa nej náročná úloha: "na vykonávanie DSA a DMA je vyčlenených len 250 ľudí, zatiaľ čo spoločnosti Google, X a Meta majú na výplatnej listine tisíce právnikov".

V rozhovore pre Il Manifesto spisovateľka Carola Fredianiová podotýka, že "právne predpisy EÚ majú za cieľ zvýšiť vyjednávaciu silu jednotlivcov - a prirodzene aj štátov -, keďže sa teraz nachádzame v situácii, keď tieto veľké platformy takmer narúšajú suverenitu štátov". Pre tohto odborníka na digitálne práva a hostiteľa platformy Guerredirete sú iniciatívy EÚ "takmer protiútokom" a nová administratíva USA ich vníma ako "agresiu voči americkému priemyslu". Veď veľké sociálne platformy, počnúc X, sú "dobre a skutočne americké a snažia sa upevniť si pozíciu pod Trumpovým prezidentstvom [a] uniknúť tejto európskej politike". Frediani uvádza zoznam podnikateľov zo Silicon Valley s otvorenými libertariánskymi a konzervatívnymi - dokonca reakčnými - názormi a načrtáva ich motívy:

"[P]ripojuje ich trochu eklektické a protichodné vízie [...] ich pohŕdanie liberálnou demokraciou [...], občianskou spoločnosťou, brzdami a protiváhami a zákonmi, ktoré obmedzujú slobodu [ich] spoločností. Práve v tomto duchu sa Musk a ostatní snažia oslabiť Európsku úniu a podkopať jej hospodárske a strategické záujmy."

Roztržka medzi Muskom a EÚ je nevyhnutná, verí György Folk, píše v HVG. "[Musk] ovláda sociálnu sieť, ktorá podlieha DSA; Tesla je významným hráčom v európskom priemysle (firma má továreň Gigafactory v hodnote 4 miliardy eur v Berlíne-Brandenburskom Grünheide); SpaceX (a s ňou spojená satelitná komunikačná spoločnosť Starlink) využíva dotácie v rámci programov EÚ na financovanie vesmírneho výskumu". Pri takýchto úzkych väzbách je podľa Folka veľmi významné, že Elon Musk "vyplýva z financovania populistických strán krajnej pravice".

V Tagesspiegel, Caspar Schwietering vyzýva na ráznu európsku odpoveď:

"Úlohou Európskej únie a národných vlád je zabezpečiť dodržiavanie európskych zákonov v oblasti sociálnych médií. [...] Nenávisť a podnecovanie k nenávisti musia mať dôsledky. Orgány by sa mali dôkladne pozrieť na spoločnosť X [...] Musíme preveriť, či Musk nevyužíva svoju kontrolu nad algoritmami X na to, aby poskytol väčšiu odozvu krajne pravicovým postojom. Európa nesmie tolerovať takúto manipuláciu s verejnou mienkou."

"EÚ musí rozbiť stroj na manipuláciu veľkých technológií", súhlasí Johnny Ryan v The Guardian:

"Ursula Von der Leyenová a [Henna] Virkkunenová [komisárka EÚ zodpovedná za technickú suverenitu] by mali urýchlene urobiť tri veci na ochranu demokracie. Po prvé, radikálne urýchliť opatrenia podľa zákona o digitálnych službách proti algoritmom, ktoré vykoľajujú politickú diskusiu. [...] Po druhé, vyvinúť vážny politický tlak na Írsko, aby presadzovalo zákon EÚ o ochrane údajov [GDPR] proti veľkým technologickým firmám. [...] Po tretie, vnútroštátne orgány v celej Európe by sa mali pripraviť na prijatie opatrení proti algoritmom big tech a prípadne ich aj vylúčiť zo svojich trhov [...], ak sa budú brániť regulácii."

Môžu však európski lídri urobiť niečo podstatné, aby tento príliv zastavili? "Vôbec nič" - taký je bezútešný záver Rasmusa Kleisa Nielsena, ktorý píše v dánskom denníku Politiken. Tento bývalý vedúci Inštitútu pre novinárske štúdie agentúry Reuters na Oxfordskej univerzite vysvetľuje svoje úvahy:

 "[A]čkoľvek Spojené kráľovstvo aj EÚ zaviedli nové digitálne zákony a prezentovali ich ako ochranu pred dezinformáciami a zahraničným zasahovaním, legislatíva neposkytuje politikom okamžite užitočné nástroje. To môže byť frustrujúce, ale v zásade je to pochopiteľné. Sloboda prejavu chráni Muskovo právo hovoriť aj naše právo čítať, čo hovorí, ak si to želáme. [...] Toto základné právo [...] sa neobmedzuje na "korektný" prejav, ale chráni aj prejav, "ktorý môže šokovať, uraziť alebo znepokojiť". [...] [V]ýzva pre Európanov spočíva v tom, že ak chcú využiť existujúce nástroje na umlčanie Muska, bude to trvať dlho. [...] Jedna vec je zatvoriť jedno z médií Vladimira Putina, ako to urobila EÚ v roku 2022. Úplne iná vec je zaútočiť na Biely dom, najbohatšieho človeka na svete a sily v Európe, ktoré zdieľajú jeho myšlienky."

Možno, uzatvára Nielsen, "nakoniec najmenej zlou možnosťou je veriť v schopnosť ľudí pevne stáť napriek búrke, ktorá sa valí zo všetkých strán".

In partnership with Display Europe, cofunded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the Directorate‑General for Communications Networks, Content and Technology. Neither the European Union nor the granting authority can be held responsible for them.

Translated by

Co-funded by the European Union